Moja politika

V súčasnosti nám z Bratislavy vládnu tri koaličné strany. Ak by sa ale voľby konali dnes tieto koaličné strany by už vládu nezložili. Častokrát je skloňované, že nám vládne skupina zlodejov či korupčníkov, ale máme náhradu? Má Slovensko alternatívu pre terajšiu vládu? Kde je pravicová reformná alternatíva?   

Ak si zoberiem terajšieho „lídra“ opozície či našej pravice čiže Sulíkovú SASku tak mi táto strana nepríde ako riadny a hlavný člen budúcej koalície. Čo by bola SAS bez Richarda Sulíka? Po odchode Mihála od liberálov nemá Richard s kým viesť ťah na bránu. Liberáli sú veľmi o Sulíkovi. Áno je pravdou, že má silnú podporu nie len u liberálnych voličov, ale taktiež naprieč konzervatívnym voličským spektrom. A to vďaka jeho protieurópskej a protiislámskej rétorike. Neustále sa drží v aktuálnych zahraničných témach a tak trochu udiera na populistickú strunu doma, ale aj Európe. Čim zaručil rast v prieskumoch, ale len o nepatrné 2% na margo by som naznačil, že obdobne rastie aj ĽSNS a Sme Rodina.  Ak sa pozriem na ostatnú časť SAS tak tam nevidím žiadnu politickú autoritu, ktorá by bola jasným spoluhráčom Richarda a mohla by v budúcej vláde definovať vládne posty. Skutočná sila liberálov sa ukáže pri župných voľbách. Ak dokáže SAS obsadiť aspoň jednu stoličku župana tak môžu oslavovať úspech, avšak šance sú len málo reálne. Najväčšmi by sa rátalo víťazstvo Martina Klusa v Banskej Bystrici liberáli by ukázali, že práve oni porazili extrémizmus. Ale nemusíme byť naivný Klus bude šťastný, ak zabojuje o druhé miesto.

Dôležitým faktorom opozície je aj to, že je rozdrobená a tomu pomáha veľmi Igor Matovič. Ten sa asi už pohádal s každým a OĽaNO v prieskumoch stagnuje. To je na jednu stranu dobré, ale nie je to ani povzbudivé keď vás predbehne ĽSNS a možno aj Kollárová „Rodinka“. Ako sa viackrát ukázalo Igor nie je schopný dlhodobo vydržať s niekým v jednej miestnosti a tobôž nie v koalícií. Príkladom je situácia z odvolávaním premiéra Roberta Fica. Kedy zbytočne porušil rokovací poriadok a tým odvolávanie stratilo akúkoľvek vážnosť.

V opozícií sa nachádza aj zvláštna „rodinka“ podnikateľa Borisa Kollára. Ten počas svojej vládnej kariéry dokázal, že miluje ženy a  rád si s nimi píše na sociálnych sieťach. A jeho posledný križiak Milan Krajniak zas hľadá sám seba v nezmyselných návrhoch zákazov výstavby mešít.

Samostatnou kapitolou v parlamente je Kotlebová Ľudová strana Naše Slovensko. Tu už je asi každému jasné kto a čo to je. Pokračovatelia tradície prvého Slovenského štátu a milovníci prvého prezidenta Jozefa Tisa. Tento krajne pravicový politický subjekt hrá na strunu populizmu asi najviac a snaží sa vytvoriť vlastne svoj alternatívny svet. Myslím, že ani oni sami si nevedia predstaviť, že by vládli v tejto malebnej krajne a to si už vôbec nechcem predstaviť ja. Ak by nám mali vládnuť ľudia ako Krupa, ktorý sa nevie ani vyjadriť prečo doniesol zbraň do parlamentu alebo človek ako Milan Mazurek, ktorý hádzal na moslimov kamene. Je sa čoho báť. Lídrom tejto strany chýba sebareflexia, pretože ich hlasy sa možno kumulujú ale nikdy nebudú mať stabilnú voličskú základňu a takmer každý ich hlas je hlasom protestu proti vláde sociálnej demokracie.

Bohužiaľ Slovensko nemá vyhliadky na budúcu novú vládu. A už asi vôbec nie na pravicovú vládu. Slovensku chýbajú silne pravicové strany, ktoré by si udržali svoj konzervatívny postoj a mohli by tvoriť vládu. Priniesť na Slovensko stabilitu nie vo vláde, ale v spoločnosti, ktorá nám v súčasnosti tak veľmi chýba, keďže spoločnosť sa húpe na vlnách populizmu.