Nedávno sa v čísle 34 českého periodika Týden.cz objavil článok o tom, ako „ľahko“ sa dá kúpiť expanzný samopal na území Slovenskej republiky a ako jednoducho sa dá prerobiť na nelegálnu streľbyschopnú zbraň. Tá podľa redakcie môže byť údajne použitá na teroristický čin. Nosníkom článku bola kúpa zbrane fingovaná novinármi od nič netušiaceho vlastníka zbrane. Rád by som ukázal celý tento článok a okolnosti kúpy nie z pohľadu redaktora (ktorý je pravdepodobne pod tlakom redakcie či „proeurópskych“ záujmov), ale ako občana a vlastníka expanzných zbraní ktorý bol do tohto nevedome zapletený. Posnažím sa o vysvetlenie v pravom svetle a verím, že nie bulvárne klamstvo, ale skutočná pravda vyjde najavo.

„Koupili jsme stejný samopal jako teroristi. Za pár minut“. Takýto zavádzajúci nadpis sa honosí na titulke už zmieňovaného časopisu Týden.  Autorom článku je Ján Gebert, ktorý v ňom vystupuje aj ako kupujúci zbrane a na jednej z fotografií sa chváli ako „hrdý majiteľ“ expanzného samopalu vz. 58. Už tu však vyvstáva prvé klamstvo. Autor sa s predajcom nikdy nestretol, a ten mu teda z tohto dôvodu zbraň ani nemohol predať. Keď pominieme legislatívne podmienky na vlastníctvo expanznej zbrane (na základe ktorých takýto typ zbrane môže vlastniť len občan Slovenskej republiky), tak sa pán redaktor ani len neobjavil v sprievode nastrčeného kupcu, päťdesiatnika údajne z Nitry. Tým pádom fyzicky pri kúpe vôbec nefiguroval a akékoľvek zmienky o kúpe a o ňom ako majiteľovi sú iba obyčajné lži.

Zoznam klamlivých informácií (i keď výraz „dezinformácia“ by bol presnejší) však nekončí. Začnem teda rovnako ako autor článku , zľahka poeticky a pekne od začiatku.

Je dusné utorkové popoludnie a na mobile sa mi zjaví neznáme číslo. Predpokladám že to asi bude záujemca o expanzný samopal vzor 58, ktorý som včera inzeroval na internetovom bazári. Expanzná zbraň je pôvodne funkčná zbraň, ktorá bola viacerými odbornými zásahmi do konštrukcie upravená na streľbu cvičným strelivom (známe „slepáky“) a tým pádom bola funkcia streľby ostrým strelivom odstránená. Je riadne registrovaná podľa zákona o zbraniach a strelive (novelizovaného začiatkom roka), náleží k nej preukaz zbrane rovnaký ako u ostrých zbraní. Ale poďme pekne poporiadku. V telefóne sa ozve český hlas a okamžite sa ma pýta na samopal. Zaujíma sa, v akom je stave a či je možné sa naň prísť pozrieť. Samozrejme moje odpovede sú kladné. Avšak hneď na to som ho dôrazne upozornil, že ako občanovi Českej republiky mu zbraň nesmiem predať. Ak má teda záujem o zbraň, musí ju kúpiť iba slovenský občan a osobne prísť a zbraň na polícií spolu so mnou odhlásiť a následne prihlásiť v mieste svojho trvalého bydliska. Rovnaký postup ako u ostrých zbraní. Čech ostal zaskočený a spýtal sa kedy sa zákon na Slovensku takto rázne a prísne zmenil. Moja odpoveď bola stručná, „od 1.1. 2016 a je to všeobecne známe“. Človek v telefóne po chvíľke odpovedal, že má bratranca na Slovensku ktorý by ho mohol napísať na seba a ktorý ho aj kúpi. Tým pádom som v predaji nevidel žiaden problém a mohol som sa s ním dohodnúť na stretnutí. Rovnako som mu dal aj moju adresu. To bol prvý telefonát ktorý som zaznamenal od Čecha, ktorý sa mi ani nepredstavil a teda zatiaľ zostáva neznámym. Druhý krát mi volal keď sa objavili pred mojim domom.

Je opäť dusné stredajšie popoludnie, druhýkrát mi volá neznámy Čech že je aj  bratrancom skoro pri mojom dome. Práve pred mojim domom zastavilo veľké auto s čiernymi sklami a českými ŠPZ a ja som ešte ani len netušil čo sa na mňa chystá. Vystúpili dvaja páni. Jeden zavalitej postavy s jasným českým hlasom (ktorého som spoznal ako volajúceho) a druhý starší pán, asi päťdesiatnik bežnej postavy. Obaja boli očividne nervózni  keď mi medzi dverami podávali ruku. Pozrel som sa na ich auto, ktoré bolo zaparkované hneď vedľa nášho domu pod susedovými oknami a dúfal som že nepríde sused. Tomu by auto mojich návštevníkov pred jeho domom vadilo. Vtedy som ešte netušil že na zadnom sedadle za tmavými fóliami veľkého auta sedí niekto s fotoaparátom a práve ma fotografuje ako si z dotyčnými nervóznymi pánmi podávam ruku.

Obaja bez ostychu vošli do dvoru môjho domu kde som im povedal nech počkajú, že idem pre samopal aby videli čo kupujú. Priniesol som samopal vzor 58 spoločne s preukazom zbrane a príslušenstvom pozostávajúcom zo 4 zásobníkov a koženej brašne. Z ich pohľadu na samopal som okamžite usúdil že sú neskúsení s držbou zbrane. Tú som im ukázal z každej strany. Vôbec ich to nezaujímalo, hneď ma  informovali že si musia ísť niečo vybaviť do mesta a hneď sa vrátia. Nevedel som že teraz sedí v ich aute neznámy fotograf, ktorého potrebujú odviezť preč a dohodnúť sa na tom ako postupovať ďalej pri kúpe. Ešte pred odchodom som ich upozornil, že  ak samopal chcú dnes kúpiť tak musíme ísť na políciu do 17:30 a keďže bolo už päť hodín, mali sme málo času. Hneď po ich odchode prišiel domov aj môj otec, ktorý sa ponúkol že pôjde na prepis zbrane na políciu so mnou a hneď sa pýtal kde sú dotyční kupci.  Keď som mu vysvetlil že išli niečo vybaviť do mesta,  hneď mi hovoril že sa mu to nezdá. Ja som len mávol rukou, no bohužiaľ mal pravdu. To však vtedy netušil nik okrem pofidérnych  kupcov. Asi o 10 minút neskôr opäť prišlo auto, samopal som zabalil do celty (z dôvodu dodržania zákona, ktorý vraví že zbraň tohto typu nesmie byť prepravovaná viditeľne) a vyšiel pred dom kde už čakali obaja páni. Vtedy začali špekulovať (asi po porade s ich priateľom fotografom, ktorého pravdepodobne niekde v Novom Meste nad Váhom vysadili, keďže predpokladali že pôjdem s nimi v aute). Začali mi nahovárať, že to kupujú pre brata na narodeniny ktorý o tom nevie a že volali s jeho manželkou ktorá ich od kúpy samopalu odhovára. Vtedy ma začali presviedčať aby som im samopal predal bez nejakej registrácie, akoby „na skúšku“, keby náhodou jeho brat samopal na narodeniny odmietol. Spolu s otcom sme s údivom počúvali čo od nás chcú a naša odpoveď bola jasná a jednoznačná: „ak neviete či chcete samopal kúpiť, tak  choďte domov a poriadne sa rozhodnite, zbraň sa musí riadne odhlásiť na polícii. Bez toho vám ho nepredám“. Potom nasledovala ďalšia séria výhovoriek od Slováka, že nemá čas na to aby mohli samopal prihlásiť, že žije v Prahe a na Slovensko chodí iba občas a že sa tam ešte dnes musí vrátiť kvôli práci. Moja odpoveď opäť znela rovnako a už som sa pomaly otáčal s tým, že z predaja nič nebude. Slovák ma zastavil že teda samopal kúpi. Okej, nasadli sme do áut, každý do svojho a zamierili sme na políciu. Ako si môžete všimnúť, údajní kupci sa snažili odo mňa samopal kúpiť bez registrácie na polícii, zjavne aby bol článok viac atraktívny. Toto im však nevyšlo.

Po príchode na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom sme zaparkovali na rozľahlom parkovisku. Otec šiel napred sa spýtať, či ešte odhlásia zbraň dnes , keďže už bolo o päť minút pol šiestej a končila pracovná doba policajtom na úseku zbraní a streliva. Ja som sa medzi tým ešte zhováral s oboma nervóznymi pánmi. Tí stále tvrdili ako je to nevýhodné s tou registráciou a čo budú robiť ak ten samopal jeho brat odmietne. Otec sa vracia s tým, že nám to dnes ešte vybavia, že teda budú ešte taký ochotní. Vchádzame dnu, otvárame dvere na úseku zbraní a streliva, kde sedel policajt. Ten nás pozdravil, vošli sme teda do malej miestnosti všetci – ja, otec, Slovák kupujúci samopal a aj zavalitý Čech ktorý ma telefonicky kontaktoval. Policajt okamžite zareagoval a rázne povedal že kto nemá s predajom nič spoločné nech opustí miestnosť, povolil ostať iba otcovi ktorého z videnia poznal. Zavalitý Čech opustil miestnosť.  Začali sme vypisovať všetky papiere ktoré boli potrebné k tomuto úkonu. Policajt medzitým skontroloval zbraň, porovnal či číslo na zbrani sedí s číslom uvedeným v preukaze zbrane. Po byrokratickej povinnosti vypisovania množstva papierov a potvrdení sme podpísali tlačivá, nervózneho pána sa ešte policajt opýtal či si zbraň skontroloval. Povedal že netreba, že nám verí. Na to mu policajt odvetil aby si to pre istotu overil a aj som súhlasil. Poďakovali sme, rozlúčili sa s príslušníkom Policajného zboru a opustili miestnosť. Na chodbe nás čakal Čech. Počas chôdze na chodbe mi Slovák podal zväzok stoeuroviek. Prepočítal som ich a zistil, že namiesto tristo eur (ceny uvedenej v inzeráte)  je tam štyristo, tak som sa otočil a vrátil mu sto eur s čestným úsmevom. On sa iba pousmial, vydýchol si, povedal na svoju osobu nadávku a zvyšné peniaze si vzal. Pri aute som im definitívne dal samopal vz. 58 aj s príslušenstvom. Podali sme si ešte raz ruky a odišli každý svojou cestou.  Tu sa ukazuje ďalšia lož uverejnená v článku. Nakoľko samotné predanie samopalu sa uskutočnilo na priestranstve pred Obvodným oddelením Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, nie je možné aby sa tak udialo na fotografii priloženej v článku pri ktorej sa nachádza takýto zavádzajúci popis.

Toľko k tomu ako prebehla kúpa samopalu. Ako som to už vyššie mienil, žiaden český občan a redaktor týždenníka Týden Jan Gebert so mnou nebol a odo mňa samopal nekúpil. Bol to slovenský občan, ktorý pochádzal z Nitry. V tomto článok samozrejme zavádza, ale to je iba kvapka v mori klamstiev obsiahnutých v texte. Taktiež je tam napísané, že som inzeroval samopal na stránke Bazoš.sk pod prezývkou „mara 33“.  Nikdy som pod takým menom nevystupoval na inzercii, vždy som tam mal svoje skutočné krstné meno.

V článku sa ďalej píše, citujem: „zhruba po dvaceti minutách odchází s potvrzením, že je novým právoplatným vlastníkem“. Lož. Kupujúci nie je vlastníkom zbrane pokiaľ ju riadne nezaregistruje na policajnom oddelení v mieste svojho trvalého bydliska. Taktiež je v článku napísaná hlúposť ktorá tiež uvádza čitateľa do omylu: „Policista sice vidí, že nakupující redaktor je naprosto nezkušený, neumí zbraň ani sám vyzkoušet.“ A ďalej: „Kupující nemusí nijak vysvětlovat, na co zbraň potřebuje, zda s ní umí zacházet, nebo zda náhodou není blázen, fanatik či mafián.“  Toto je fakt veľmi hlúpe. Ak máte vek 18 rokov a ste právne zodpovedný, môžete si expanznú zbraň zakúpiť, nikto vás nebude preverovať či ste schopný ju používať. Rovnako ako keď kupujete auto, tiež nikto neskúma či ho viete ovládať alebo či naň máte vodičský preukaz. Či ste fanatik alebo mafián, vlastniť ho môžete a ako môžeme z nedávnych udalostí v Nice vidieť, je auto omnoho nebezpečnejší nástroj teroristov ako strelná zbraň.  A ak už redaktor naráža na slovenské zákony a neskúsene ich komentuje ako nedostatočné, mal by si uvedomiť že rovnaká registrácia prebieha aj Českej republike a má rovnaké náležitosti. Teda tento komentár k zákonu je úplne zbytočný.

Nie len že by som celý článok označil za zbytočný, ale skôr za provokačný a nabádajúci k trestnej činnosti. Dá sa v prenesenom význame povedať, že v článku sa autor sám viac-menej priznáva k trestnej činnosti keďže, citujem: „Zbraně, z níž se po několika úpravách opět dá střílet ostrými. Přesvědčili jsme se o tom na vlastní oči.“ Toto je jasný dôkaz o tom, že skúšali zmeniť charakter zbrane z expanznej na ostrú. To je úplne nelegálne a je to zákonom charakterizované ako nedovolené ozbrojovanie. Takto autor nebezpečne nabáda k prerábaniu expanzných zbraní na ostré.

Rovnako je potrebné zmieniť že sa na stránke týždenníku Týden.cz (viď odkaz nižšie) objavuje pod článkom anketa či redaktor previezol samopal na územie Českej republiky. V prípade ak by tak redaktor článku urobil, dopustil by sa v Českej republike porušenia zákona v oblasti zbraní a streliva a to nedovoleným ozbrojovaním. Keďže expanzné zbrane slovenskej výroby a upravené podľa slovenských zákonov sú na území ČR zakázané, majú Česi svoju verziu týchto samopalov, ktoré sú tiež voľne dostupné. Ďalej by som rád apeloval na účelové zneužívanie nepravdivej informácie o útoku na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo, pri ktorom sa údajne mali použiť zbrane zo Slovenska. Ako sa preukázalo vo vyšetrovaní, tieto zbrane neboli zo Slovenska, na čo poukazuje aj článok v Streleckej revue.č. 2/2016 pod názvom Zbrane parížskych teroristov.

Na záver by som rád pripomenul, že novinári si ma odfotografovali a zverejnili moju fotografiu bez môjho povolenia, porušili tým ochranu osobnosti (i keď mi oči na fotografii prekryli). Som tam vizuálne rozpoznateľný, čo len tak ja ako osoba nenechám. Navyše ma veľmi uráža ak iný štátny príslušník neoprávnene a klamlivo osočuje Slovenskú republiku a robí z nej teroristickú baštu a zbrojnicu. Verím že po prečítaní môjho článku uvidíte skutočnú pravdu, nie tú ktorú sa nám niekto pokúša nanútiť pomocou účelových klamstiev v článkoch mienkotvorných médií.

Tu je odkaz na účelový článok v českom týždeníku Týden.cz

http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/koupili-jsme-stejny-samopal-jako-teroristi-za-par-minut_394294.html

Môj článok nájdete aj na stránke Legis Telum:
http://legistelum.sk/legislativa/54-novinky-na-scene/376-ako-sa-umelo-tvori-obraz-slovenska-ako-teroristickej-zbrojnice